Život Prešova
online
online
Pred 80 rokmi objavili pri Katyni masové hroby tisícov Poliakov
13.04.2023 Celý región
Katyň
13. apríla (TASR) - Katynský masaker bol jedným z najmasovejších
zločinov druhej svetovej vojny. Jeho obeťami sa stali tisícky poľských
dôstojníkov a príslušníkov inteligencie. Vo štvrtok 13. apríla uplynie
80 rokov od oznámenia o objave masových hrobov pri dedine Katyň ležiacej
v Smolenskej oblasti na západe Ruska.
"Pri Smolensku objavili hromadné hroby Poliakov. Boľševici tam zastrelili a potom nahádzali do masových hrobov asi 10-tisíc poľských vojnových zajatcov," zapísal si 9. apríla 1943 do svojho denníka šéf nacistickej propagandy Joseph Goebbels. O štyri dni nato, 13. apríla 1943, sa do celého sveta rozšírila správa o strašnom náleze masových hrobov poľských dôstojníkov v lese pri Katyni.
Berlín označil za vinníkov tejto hromadnej vraždy Sovietov, spočiatku to preto vyzeralo ako hitlerovská propaganda. Moskva vzápätí obvinila z masakra Nemcov a darilo sa jej to tvrdiť takmer polstoročie. Pravdu o svojich zverstvách však napokon musela priznať. Stalo sa to až v apríli 1990, keď Kremeľ po prvý raz oficiálne uznal, že jeden z najväčších vojnových zločinov v novodobých dejinách ľudstva spáchali príslušníci smutne známej sovietskej tajnej polície NKVD.
Nacistické Nemecko napadlo Poľsko 1. septembra 1939. Na základe tajného dodatku paktu Ribbentrop – Molotov proti Poľsku zaútočil o 16 dní neskôr aj komunistický Sovietsky zväz. Do sovietskeho zajatia padli desaťtisíce Poliakov.
NKVD sa snažila uväznených Poliakov získať. Väčšina z nich spoluprácu odmietla a vyjadrila odpor ku komunizmu. Sovietsky minister vnútra Lavrentij Berija preto predložil 3. marca 1940 vedeniu komunistickej strany návrh s takýmto textom: "V táboroch pre vojnových zajatcov NKVD a vo väzniciach západných oblastí Ukrajiny a Bieloruska sa nachádzajú zarytí vrahovia sovietskej moci, nenávidiaci sovietske zriadenie. Záležitosť posúdiť v osobitnom poriadku, zohľadniac najvyššiu mieru trestu - zastrelením." O dva dni nato boli osudy poľských zajatcov spečatené.
Podľa zverejnených archívnych dokumentov NKVD postrieľala od apríla do mája 1940 v lesoch pri Katyni, Charkove a na ďalších miestach viac ako 25.000 Poliakov. Okrem profesionálnych dôstojníkov boli medzi nimi aj mobilizovaní intelektuáli, policajti, duchovní a ďalší civilisti.
Až po dlhých desiatkach rokov zverejnené sovietske tajné dokumenty vypovedajú aj o tom, že v októbri 1940 vykonávateľov týchto masových vrážd vyznamenal Lavrentij Berija zvýšeným mesačným platom alebo čiastkou 800 rubľov za "úspešné splnenie špeciálnych úloh".
Poľský parlament schválil v novembri 2007 rezolúciu, na základe ktorej sa 13. apríl bude pripomínať ako Pamätný deň obetí katynskej masakry. Pamätný deň je podľa nej "poctou obetiam katynského zločinu a spomienkou na všetkých, ktorých zavraždila NKVD na príkaz sovietskych úradov."
Katyň, dedina ležiaca 18 kilometrov od Smolenska, zaťažuje rusko-poľské vzťahy aj ďalšou tragédiou. V roku 2010 si na miesto masakra šli uctiť pamiatku obetí najvyšší predstavitelia poľského štátu. Počas leteckej havárie neďaleko Smolenska 10. apríla 2010 zahynul prezident Lech Kaczyňski s manželkou a desiatky ďalších vysokopostavených poľských vládnych a vojenských predstaviteľov.
"Pri Smolensku objavili hromadné hroby Poliakov. Boľševici tam zastrelili a potom nahádzali do masových hrobov asi 10-tisíc poľských vojnových zajatcov," zapísal si 9. apríla 1943 do svojho denníka šéf nacistickej propagandy Joseph Goebbels. O štyri dni nato, 13. apríla 1943, sa do celého sveta rozšírila správa o strašnom náleze masových hrobov poľských dôstojníkov v lese pri Katyni.
Berlín označil za vinníkov tejto hromadnej vraždy Sovietov, spočiatku to preto vyzeralo ako hitlerovská propaganda. Moskva vzápätí obvinila z masakra Nemcov a darilo sa jej to tvrdiť takmer polstoročie. Pravdu o svojich zverstvách však napokon musela priznať. Stalo sa to až v apríli 1990, keď Kremeľ po prvý raz oficiálne uznal, že jeden z najväčších vojnových zločinov v novodobých dejinách ľudstva spáchali príslušníci smutne známej sovietskej tajnej polície NKVD.
Nacistické Nemecko napadlo Poľsko 1. septembra 1939. Na základe tajného dodatku paktu Ribbentrop – Molotov proti Poľsku zaútočil o 16 dní neskôr aj komunistický Sovietsky zväz. Do sovietskeho zajatia padli desaťtisíce Poliakov.
NKVD sa snažila uväznených Poliakov získať. Väčšina z nich spoluprácu odmietla a vyjadrila odpor ku komunizmu. Sovietsky minister vnútra Lavrentij Berija preto predložil 3. marca 1940 vedeniu komunistickej strany návrh s takýmto textom: "V táboroch pre vojnových zajatcov NKVD a vo väzniciach západných oblastí Ukrajiny a Bieloruska sa nachádzajú zarytí vrahovia sovietskej moci, nenávidiaci sovietske zriadenie. Záležitosť posúdiť v osobitnom poriadku, zohľadniac najvyššiu mieru trestu - zastrelením." O dva dni nato boli osudy poľských zajatcov spečatené.
Podľa zverejnených archívnych dokumentov NKVD postrieľala od apríla do mája 1940 v lesoch pri Katyni, Charkove a na ďalších miestach viac ako 25.000 Poliakov. Okrem profesionálnych dôstojníkov boli medzi nimi aj mobilizovaní intelektuáli, policajti, duchovní a ďalší civilisti.
Až po dlhých desiatkach rokov zverejnené sovietske tajné dokumenty vypovedajú aj o tom, že v októbri 1940 vykonávateľov týchto masových vrážd vyznamenal Lavrentij Berija zvýšeným mesačným platom alebo čiastkou 800 rubľov za "úspešné splnenie špeciálnych úloh".
Poľský parlament schválil v novembri 2007 rezolúciu, na základe ktorej sa 13. apríl bude pripomínať ako Pamätný deň obetí katynskej masakry. Pamätný deň je podľa nej "poctou obetiam katynského zločinu a spomienkou na všetkých, ktorých zavraždila NKVD na príkaz sovietskych úradov."
Katyň, dedina ležiaca 18 kilometrov od Smolenska, zaťažuje rusko-poľské vzťahy aj ďalšou tragédiou. V roku 2010 si na miesto masakra šli uctiť pamiatku obetí najvyšší predstavitelia poľského štátu. Počas leteckej havárie neďaleko Smolenska 10. apríla 2010 zahynul prezident Lech Kaczyňski s manželkou a desiatky ďalších vysokopostavených poľských vládnych a vojenských predstaviteľov.
www.ZIVOTPO.sk
